TORRO tank PRO 1/16 RC T-34/85 zimná kamufláž - BB Airsoft

T-34 bol sovietsky stredný tank vyvinutý koncom 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia, ktorý mal veľký a trvalý vplyv na konštrukciu tankov. V dobe svojho vzniku v roku 1940 bol podľa amerického autora Stevena Zaloga najlepším stredným tankom na svete. Disponoval bezprecedentnou kombináciou palebnej sily, mobility, ochrany a robustnosti. Jeho 76,2 mm rýchlopalný tankový kanón poskytoval podstatne väčšiu palebnú silu ako niektoré konštrukcie jeho súčasníkov, zatiaľ čo jeho šikmý pancier bolo ťažké preraziť najmodernejšími protitankovými zbraňami. Keď sa v roku 1941 objavil, nemecký generál Paul Ludwig Ewald von Kleist ho označil za  "najlepší tank na svete" a Heinz Guderian potvrdil "obrovskú prevahu" T-34 nad vtedajším nemeckým pancierovaním. Hoci jeho výzbroj a ochrana boli neskôr v priebehu vojny prekonané, často sa uvádza ako najúčinnejšia a najvplyvnejšia tanková konštrukcia druhej svetovej vojny.

T-34 bol počas druhej svetovej vojny hlavnou oporou sovietskych obrnených síl. Jeho konštrukcia umožňovala neustále zdokonaľovanie pre vyvíjajúce sa potreby východného frontu: zmeny boli počas prvých rokov skôr čiastkové a nie veľmi výrazné, skutočne zásadnou premenou prešiel tank až v roku 1944 zavedením variantu T-34/85. Zlepšenie výrobných postupov umožnilo aj rýchlejšiu a lacnejšiu výrobu. Sovietsky priemysel nakoniec vyrobil viac ako 80 000 kusov tanku T-34 všetkých variantov, čo umožnilo nasadenie čoraz väčšieho počtu tankov v priebehu vojny, a to aj napriek strate desiatok tisíc tankov v boji proti nemeckému Wehrmachtu. V Červenej armáde nahradil mnoho ľahkých a stredných tankov a stal sa najvyrábanejším tankom vojny, ako aj druhým najvyrábanejším tankom všetkých čias (po jeho nástupcovi, sérii T-54/55). So stratou 44 900 kusov počas vojny zároveň utrpel najväčšie tankové straty všetkých čias. Jeho vývoj priamo viedol k sériám tankov T-54 a T-55, z ktorých sa neskôr vyvinuli typy T-62, T-72 a T-90, ktoré tvoria obrnené jadro mnohých moderných armád. Varianty tanku T-34 sa po druhej svetovej vojne vo veľkom vyvážali a až približne do roku 2010 boli v obmedzenom rozsahu nasadené na front v niekoľkých rozvojových krajinách.

V roku 1939 boli najpočetnejšími sovietskymi modelmi tank T-26 a séria rýchlych tankov BT. T-26 bol pomalý tank určený na udržanie kroku s pechotou. Tanky BT boli jazdecké tanky: ľahké a rýchlo sa pohybujúce, určené na bojové manévre. Oba typy boli sovietskym vývojom zahraničných konštrukcií zo začiatku 30. rokov 20. storočia; T-26 vychádzal z britského šesťtonového tanku Vickers a tanky BT boli založené na tanku M1930 amerického konštruktéra Johna Waltera Christieho.

Začiatky vývoja tanku T-34 sa datujú do roku 1937, keď CHTZ (Charkovskij tankovyj zavod) dostal objednávku na tank, ktorý mal nahradiť tanky radu BT. Hlavný konštruktér Michail Koškin dostal od svojich nadriadených podrobné inštrukcie, že sa hľadá nový kolesový tank, ale vedomý si konštrukčných obmedzení tohto typu vyvinul okrem neho aj variant s čisto pásovým podvozkom (A-20), ktorý nazval A-32. V roku 1938 predviedol oba návrhy pred výborom Rady obrany ZSSR a variant A-32 okamžite odsúdili velitelia Červenej armády, maršali Vorošilov a Kulik. Najmä Kulik bol vraj rozzúrený, že sa konštruktér vôbec odvážil ponúknuť nepásový variant, a svoje ostré odsúdenie koncepcie pásového tanku sprevádzal "odbornými posudkami a doktrínami", ktoré by skutoční odborníci na tankovú techniku odmietli. Na všeobecné prekvapenie však Stalin rozhodol, že oba prototypy budú postavené a pripustené k skúškam. Vývoj tanku A-32, premenovaného na T-32, tak mohol pokračovať. Čakala ho náročná cesta, keďže Kulik bol neskôr vymenovaný za predsedu komisie, ktorá mala posúdiť vhodnosť oboch typov.

V roku 1939 sa uskutočnilo hodnotenie oboch strojov. Kulik sa všemožne snažil poukázať na nedostatky prototypu T-32, pričom podobné chyby banalizoval na stroji A-20. Pod jeho tlakom sa komisia prikláňala k odmietnutiu stroja, ale nakoniec pod dojmom streleckých skúšok, z ktorých vyšiel lepšie T-32, stroj neodmietla. Neodvážila sa však konfrontovať s maršalom a odložila rozhodnutie, ktorému typu dá prednosť. Vrchné velenie chvíľu váhalo, ale nakoniec sa vzhľadom na oveľa väčší potenciál ďalšieho vývoja typu T-32 rozhodlo odporučiť ho do sériovej výroby v mierne upravenom variante, ktorý nakoniec dostal názov T-34.

V porovnaní s inými typmi stredných tankov dosahoval T-34 veľmi priaznivú hodnotu merného tlaku 0,64 kg/cm2, čo malo vplyv na jazdné vlastnosti a manévrovateľnosť v ťažkom teréne. Kvalita pancierovania tanku, ktorého spracovanie bolo pomerne hrubé, bola vyššia ako u porovnateľných zahraničných strojov. Najväčšou slabinou tanku bola ergonomická konštrukcia veže, ktorá sťažovala úlohy potrebné na obsluhu veže a pálenie. Veliteľovi T-34 bránil v nerušenom výhľade z poklopu veže ťažkopádny poklop, ktorý sa otváral dopredu. V zadnej časti veže bol nešťastne riešený zadný previs, ktorý smeroval prilietajúce strely priamo na zraniteľné ložisko veže, alebo pod ktoré nemecká protitanková pechota kládla v boji tanierové míny. Veža bola pôvodne vyrobená z navarených valcovaných oceľových plechov, ale neskôr sa vo väčšej miere používala liata veža.

Nízka silueta vozidla bola skôr výhodou, ale na druhej strane znamenala obmedzený rozsah uhlov zamierenia pre kanón a spojený guľomet. T-34 z roku 1940 bol vyzbrojený krátkym kanónom L-11 vzoru 1938 kalibru 76,2 mm, od roku 1941 kanónom F-34 rovnakého kalibru, ale s vyššou počiatočnou rýchlosťou, čo bolo veľkou výhodou z hľadiska dostrelu a prieraznosti. Guľometčík, ktorý bol zároveň radistom, mal guľomet DT kalibru 7,62 mm v kulovom ložisku. Na začiatku vojny boli vysielačkami vybavené len tanky veliteľov rôt, ale postupom času sa počet vysielačiek začal zvyšovať. Členovia posádky vo vnútri tanku medzi sebou komunikovali pomocou interného hovorového zariadenia. Prvé modely tankov boli zvyčajne vybavené motorom Mikulin M-17 z série tankov BT, čo bol licenčný motor BMW VI. Stroje vyrobené po roku 1940 už boli vybavené dvanásťvalcovým dieselovým motorom V-2 s výkonom 493 koní. Naftový motor si sovietski tankisti cenili aj preto, že nafta sa pri zásahu stroja nezapálila a nevybuchla tak ľahko ako v benzínových strojoch nepriateľa. Prevodovka bola pôvodne štvorstupňová. Tank sa riadil dvoma ovládacími pákami, radiacou pákou, spojkovým a brzdovým pedálom. Jeho ovládanie bolo prácne aj vďaka absencii posilňovača riadenia. Vodiči mali k dispozícii ruku s kladivom, ktorým pomerne často museli naťuknúť na páku, ktorú mali zabrať. Napriek týmto nedostatkom si tank obľúbili samotné posádky pre jeho jednoduchosť a nenáročnosť. Mnohé opravy sa dali robiť doslova "na kolene", čo bolo v drsných podmienkach východného frontu veľkou výhodou. Zhodou najdôležitejších kritérií, ktorými boli výzbroj, pancier a pohyblivosť, prekonával všetky v tom čase vyrábané tanky.

Prvé verzie tanku boli vyzbrojené kanónmi kalibru 76 mm, preto sa označovali ako T-34/76. Išlo o trošku rôznorodú skupinu s mnohými modifikáciami a odlišnosťami, čo sa týka technológie výroby. Jeho najväčšou výhodou však bola jednoduchá konštrukcia, ktorá umožnila Sovietom postaviť ho v takmer neobmedzenom počte. T-34 v prvej verzii však mal aj svoju hlavnú konštrukčnú chybu. Tou bola bojová veža, ktorá síce pri čelnom pohľade dokonale korešpondovala so šikmými líniami bočného panciera korby, ale bola príliš malá, takže sa do nej okrem kanóna F-34 zmestil len strelec a veliteľ, ale nie nabíjač. Najmä pri ostrých prestrelkách s nemeckými tankami to znamenalo obrovskú nevýhodu, pretože veliteľ musel okrem navádzania vodiča a strelca, ktorého zásoba munície sa väčšinou nachádzala pod podlahou veže, ktorú bolo treba vopred odstrániť, nabíjať aj delo... V stiesnených podmienkach vnútri to bola takmer nadľudská úloha, ktorú sťažovala potreba neustálej ostražitosti.Kanón F-34 mal pomerne veľký sklz, ktorý stál život mnohých ruských veliteľov tankov. Sovietom sa tento problém podarilo čiastočne vyriešiť pri variante T-34/76D s novou šesťuholníkovou vežou s väčším vnútorným priestorom; stále však dvojmiestnou. Od konca roka 1943 bol T-34/76 postupne nahradený verziou T-34/85 s novou trojmiestnou vežou vybavenou 85 mm kanónom ZiS-3-53, s ktorým dokázal na rozdiel od svojho predchodcu preraziť čelný pancier nemeckých ťažkých tankov Tiger I a Panther, ktoré T-34/76 výrazne prevyšoval. T-34/85 predstavoval rozumnú odpoveď, hoci otázka pomeru síl medzi ním a jeho spomínanými protivníkmi je stále zdrojom vášnivých sporov medzi odborníkmi a obdivovateľmi oboch typov.

T-34-85

Po tom, ako sa v roku 1942 v bojoch objavili vylepšené nemecké tanky Panzer IV s dlhým 75 mm kanónom, bol iniciovaný projekt úplne nového sovietskeho tanku, ktorý mal zvýšiť pancierovú ochranu a zároveň pridať moderné prvky, ako napríklad torzné tyče a trojčlennú vežu. Tento nový typ T-43 mal byť univerzálnym tankom, ktorý by nahradil T-34 aj ťažký tank KV-1. Pancier prototypu T-43 bol síce ťažší, ale stále nedostatočný proti nemeckej 88 mm munícii, zatiaľ čo jeho pohyblivosť bola horšia ako u T-34. Hoci T-43 zdieľal viac ako 70 % svojich komponentov s T-34, aj tak by si počas výroby vyžiadal výrazné spomalenie výroby. V dôsledku toho bol vývoj T-43 zrušený.

Nemecké tanky mali nielen postupne lepšiu výzbroj, ale aj pancierovanie. Po tom, čo sa sovietskym vojskám podarilo ukoristiť Tiger I a vykonať s ním testy, bolo nesporné, že technické parametre tanku T-34 je potrebné zlepšiť, a to posilnením výzbroje aj z hľadiska pasívnej ochrany. Sovieti čoskoro našli pomerne jednoduché a technicky nenáročné riešenie, a to tak, že na podvozok existujúceho tanku T-34/76 namontovali upravenú vežu z ťažkého tanku KV-85.26 Do konca roka 1943 bolo vyrobených prvých 300 kusov tankov T-34/85. Jeho výzbroj tvoril kanón D5-T, ktorý sa používal v IS-1, KV-85 a SU-85 so samohybnými delami. Kvôli problémom s dodávkami týchto diel sa na tanky T-34 montovali delá S-53 a od leta 1944 ZIS S-53 (L/53), obe kalibru 85 mm. Sekundárnu výzbroj tanku tvorili dva guľomety DT kalibru 7,62 mm, jeden vo veži a druhý v korbe. Na pohon sa používal dieselový motor V-2-34 s výkonom 500 koní. Podvozok pozostával z napínacieho kolesa vpredu, hnacieho kolesa vzadu a piatich veľkých pojazdových kolies na každej strane, ktoré boli namontované na vlečných ramenách. V roku 1944 bolo vyrobených 10 647 kusov a v roku 1945 bolo vyrobených 12 551 kusov T-34/85.

Od druhej polovice roku 1943 začali na front prúdiť nové tanky a samohybné delá, ktoré poskytovali značnú výhodu oproti nemeckej technike. Základom vojsk a najpoužívanejším typom tanku stále zostával tank T-34. Ideálna predstava sovietskych veliteľov bola, že v útočnom boji budú tanky T-34 nasledovať prvú vlnu ťažkých tankov KV a IS. Ďalšie vlny tankov mali preniknúť do nepriateľských pozícií a rozvinúť vytvorené prielomy. V obrannom boji mali tanky zostať za pechotou, pripravené na stret s nemeckými tankami, ktorým sa podarilo preniknúť do sovietskych línií. V obrane mali T-34 spolupracovať so samohybnými delami SU-85, SU-100 a SU-122 a vytvárať hlbokú obranu. V roku 1943 došlo aj k veľkému zlepšeniu výcviku sovietskych tankových posádok, zdokonaleniu ich súčinnosti s inými druhmi vojsk, taktiky a organizácie v boji, takže došlo k jej postupnému vyrovnaniu s nemeckými tankistami.

V roku 1944 a 1945 Sovieti vyslali do ofenzívy mohutné tankové armády. Dokázali sústrediť vyše 200 tankov na úseku frontu dlhom jeden a pol kilometra. Na jar a na jeseň roku 1944 Nemci ustupovali bahnitým terénom, v ktorom sa mohli pohybovať len tanky T-34. Tieto manévrovacie schopnosti spolu s rastúcou kvantitatívnou prevahou sovietskych tankov mali za následok pomerne rýchly postup vojsk aj v nepriaznivých klimatických podmienkach. Ak v roku 1941 pripadalo na jeden zničený nemecký tank šesť až sedem sovietskych tankov, koncom roka 1944 bol tento pomer jedna ku jednej. Výroba tankov T-34 so 76 mm kanónom sa definitívne skončila v roku 1944 a odvtedy sa vyrábali už len s 85 mm kanónom. Okrem konvenčného tanku Sovieti vyrábali T-34 aj v rozličných variantoch, ako napríklad plameňometný, mostný, odmínovací a vyprosťovací. Tank T-34 vybojoval ešte mnoho bitiek, než dorazil do Berlína, a stal sa najvýraznejším symbolom víťazstva komunistického Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.

Verný detail v meradle 1:16

S hmotnosťou približne päť kilogramov je T-34/85 v zimnej kamufláži ideálny pre náročného zákazníka. Táto profesionálna edícia sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológiou 2,4 GHz obvodovej dosky a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysokokvalitné pásy, pohonné a vodiace kolesá s valčekmi, ako aj spodná časť trupu a bojová veža sú vyrobené z kovu. Množstvo drobných dielov a rôzne nálepky dokonale dotvárajú vernú repliku.

Ovládanie a funkcie

Výkonný model tanku má 2,4 GHz RC ovládanie. Vozidlo je vybavené systémom BB Airosft, takže sú možné bitky ako v skutočnom boji. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom poskytujú vozidlu T-34/85 presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustným ozubením a vylepšeným ozubením poskytujú vyšší výkon. Vďaka proporcionálnemu ovládaniu, sa môžete k tanku približovať veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Model T-34/85 sa pohybuje dopredu a dozadu, a to aj pri zatáčaní doľava a doprava. Môže sa tiež otáčať doľava alebo doprava na mieste. Kanón môžete zdvihnúť a spustiť a otočiť vežičku o 360 stupňov. Realistický zážitok dotvárajú rôzne zvuky motora a dym z výfukov.

Obsah balenia a technické parametre/funkcie

• RC T-34/85 winter camouflage BB, profesionálna edícia Torro v mierke 1:16
• Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie
• Hmotnosť: cca 4,2 kg
• 360° otáčanie veže
• Diaľkové ovládanie 2,4 GHz
• Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1:4
• NiMH súprava 7,2 V 1800-2000 mAh.
• Nabíjanie 220V/7,2V, nabíja 400mAh
• Generátor dymu a zvukový modul
• Dymová kvapalina
• Funkčný mechanizmus streľby Airsoft
• Malé diely, sada príslušenstva, obtlačky
  
• Rozmery: 1,5 x 1,5 x 1,5 x 1,5 mm: 500x190x175 mm

• Farba: zimná kamufláž
• Kombinácia: funkčný strelecký mechanizmus Airsoft
• Pásy: kovové
• Voľníky: Kov
• Podvozok: zavesenie na torznej tyči
• Krúžok veže: 360° otočný
• Veža: kov
• Dolná vaňa: kov
• Prevodovka: oceľová prevodovka
• Meradlo: 1/16
• Výroba: Torro Pro-Edition
• Konštrukcia: RTR model
• Hnacie a pojazdové kolesá: kov
• Točivé ramená: kov

• Používať len pod priamym dohľadom dospelej osoby.
• Odporúčaný vek: 14+
• Nevhodné pre deti mladšie ako 36 mesiacov.
• Nedá sa fajčiť kvôli malým častiam